Sobota 24.11.
Zamračená a upršaná bola dnešná posledná novembrová sobota. V byte je celý deň prítmie, ale svietiť sa mi nechce. A pri takom počasí, ani nič robiť. Chýba mi slnečná energia. Som už raz taký typ.
Tento týždeň som prvý raz vytiahla nízke čižmičky. No keď som sa na ne lepšie zapozerala, zistila som, že sa mi už ich tvar nepáči a nechce sa mi chodiť ani v obuvi s podpätkami. Počas týždňa som ich mala obuté iba raz, viac ich už nosiť nechcem, hoci im nič nie je. Sú už nemoderné. Tak som prešla pár obchodov s obuvou a v jednom som si vybrala nové. Chcela som bordové, ale v bordovej farbe nebolo nič také, čo by sa mi páčilo. V januári to už budú tri roky, čo som si v tom istom obchode kúpila zimné topánky, ktoré sú skoro tej istej farby ako aj tieto nové.
Ešte niekedy v lete, keď som si dala urobiť ortopedické jesenné topánky, som si myslela, že si dám ušiť aj zimné. No s tou myšlienkou som sa rozlúčila hneď po tom, čo som si tie jesenné prevzala v protetike. Žeby ma ich výzor oslnil, to sa povedať nedá. Dospela som k náhradnému riešeniu, že si do zimnej obuvi budem dávať ortopedické vložky, ktoré sú vyformované presne na moje nohy. To som hneď po príchode domov urobila. Bohužiaľ, nové čižmičky sa mi po vložení ortopedických vložiek nedali zapnúť. Neboli mi malé na dĺžku, či šírku, ale môj vysoký priehlavok spôsobil, že som nedokázala zapnúť zips. Vložky som z nových topánok musela vybrať.